[rus|slv|hrv|srp|bos|mkd|bul|pol|dsb|hsb|ces|slk|bel|ukr|eng|fra|deu]
Príprava Slovanského jazykového atlasu (SJA) sa začala
na základe uznesení IV. medzinárodného zjazdu slavistov (Moskva, v septembri
1958). Pri Medzinárodnom komitéte slavistov vznikla Komisia SJA, ktorej členmi
sa stali poprední slavisti účastníckych krajín projektu. Na návrh Komisie SJA
vznikla pracovná skupina.
Dotazník SJA obsahuje 3454 otázok a sieť výskumných
lokalít tvorí 850 bodov.
Na tvorbe SJA sa zúčastňujú: Akadémia vied
Bieloruska, Akadémia vied a umení Bosny a Hercegoviny, Akadémia vied Českej
republiky, Čiernohorská akadémia vied, Chorvátska akadémia vied, Macedónska
akadémia vied a umení, Poľská akadémia vied, Ruská akadémia vied, Slovenská
akadémia vied, Vedecko-výskumné centrum Slovinskej akadémie vied a umení,
Srbská akadémia vied a umení, Srbský inštitút (Budyšín), Akadémia vied Ukrajiny.
Objektom výskumu SJA je výskum slovanských jazykov
ako celku, slovanské jazyky sa neskúmajú jednotlivo. Tým je podmienená
kvalitatívna, nie kvantitatívna špecifickosť SJA, odrážajúca meniaci sa objekt
kartografovania. Kým v jednotlivých národných atlasoch sa skúmajú nárečové
rozdiely v rámci konkrétneho jazyka, v rámci SJA sa kartografujú
rozdiely v rámci celej slovanskej skupiny jazykov, t. j. javy
relevantné z celoslovanského hľadiska.
Úlohou pracovného kolektívu SJA je
historicko-porovnávacia a synchronicko-typologická interpretácia nárečového
materiálu. Prvou metódou sa potvrdzujú teórie o vzniku praslovanskej jazykovej
jednoty a jej postupného nárečového členenia, vyúsťujúceho do vzniku súčasných
slovanských jazykov. V projekte SJA sa získaným materiálom vymedzuje pôvodný
areál, obývaný slovanským etnikom, v jednotlivých historických etapách sa
interpretujú migračné vlny do rôznych geografických zón, jazykové kontakty
Slovanov s nositeľmi neslovanských jazykov: Germánmi, Baltmi, Keltami,
Trákmi, Iráncami, Ugrofínmi, Turkami, Ilýrmi,
Grékmi a Rimanmi. Intenzita vplyvu týchto kontaktov sa na mapách SJA
prejavuje v rôznej miere. Využitím druhej metódy –
synchronicko-typologickej – sa prezentujú typologické rozdiely jednotlivých
rovín geneticky príbuzných jazykov.
SJA vychádza v dvoch sériách –
lexikálno-slovotvornej a hláskoslovno-gramatickej (fonetika, morfológia,
syntax). Vydania jednoltivých zväzkov SJA obsahujú mapy s
lexikálno-slovotvornými a hláskoslovnými javmi (v budúcnosti sa
predpokladá vydanie zväzkov, ktrých sa interpretujú javy z oblasti morfológie,
syntaxe a sémantiky). V lexikálno-slovotvorných zväzkoch sa nárečový
materiál interpretuje v určitých tematických okruhoch slov,
v hláskoslovných zväzkoch na
základe systémov zvukovej roviny jednotlivých slovanských jazaykov.
V súlade s dvoma sériami SJA vznikli aj
dve sekcie Komisie SJA: lexikálno-slovotvorná a hláskoslovno-gramatická.
Súčasťou organizačnej štruktúry SJA je aj podsekcia pre všeobecnú transkripciu,
ktorej úlohou je príprava zovšeobecnujúcich východiskových podkladov na
interpretáciu lexikálno slovotvorných javov, ktoré vývinom v jednotlivých
slovanských jazykoch nadobudli odlišnú podobu. Nedávno vznikla aj počítačová
(kybernetická) podsekcia SJA, ktorej úlohou je príprava elektronického
spracovania Atlasu.