Slovanský jazykový atlas

Príprava Slovanského jazykového atlasu (SJA) sa začala na základe uznesení IV. medzinárodného zjazdu slavistov (Moskva, v septembri 1958). Pri Medzinárodnom komitéte slavistov vznikla Komisia SJA, ktorej členmi sa stali poprední slavisti účastníckych krajín projektu. Na návrh Komisie SJA vznikla pracovná skupina.

Dotazník SJA obsahuje 3454 otázok a sieť výskumných lokalít tvorí 850 bodov.

Na tvorbe SJA sa zúčastňujú: Akadémia vied Bieloruska, Akadémia vied a umení Bosny a Hercegoviny, Akadémia vied Českej republiky, Čiernohorská akadémia vied, Chorvátska akadémia vied, Macedónska akadémia vied a umení, Poľská akadémia vied, Ruská akadémia vied, Slovenská akadémia vied, Vedecko-výskumné centrum Slovinskej akadémie vied a umení, Srbská akadémia vied a umení, Srbský inštitút (Budyšín), Akadémia vied Ukrajiny.

Objektom výskumu SJA je výskum slovanských jazykov ako celku, slovanské jazyky sa neskúmajú jednotlivo. Tým je podmienená kvalitatívna, nie kvantitatívna špecifickosť SJA, odrážajúca meniaci sa objekt kartografovania. Kým v jednotlivých národných atlasoch sa skúmajú nárečové rozdiely v rámci konkrétneho jazyka, v rámci SJA sa kartografujú rozdiely v rámci celej slovanskej skupiny jazykov, t. j. javy relevantné z celoslovanského hľadiska.

Úlohou pracovného kolektívu SJA je historicko-porovnávacia a synchronicko-typologická interpretácia nárečového materiálu. Prvou metódou sa potvrdzujú teórie o vzniku praslovanskej jazykovej jednoty a jej postupného nárečového členenia, vyúsťujúceho do vzniku súčasných slovanských jazykov. V projekte SJA sa získaným materiálom vymedzuje pôvodný areál, obývaný slovanským etnikom, v jednotlivých historických etapách sa interpretujú migračné vlny do rôznych geografických zón, jazykové kontakty Slovanov s nositeľmi neslovanských jazykov: Germánmi, Baltmi, Keltami, Trákmi, Iráncami, Ugrofínmi, Turkami, Ilýrmi, Grékmi a Rimanmi. Intenzita vplyvu týchto kontaktov sa na mapách SJA prejavuje v rôznej miere. Využitím druhej metódy – synchronicko-typologickej – sa prezentujú typologické rozdiely jednotlivých rovín geneticky príbuzných jazykov.

SJA vychádza v dvoch sériách – lexikálno-slovotvornej a hláskoslovno-gramatickej (fonetika, morfológia, syntax). Vydania jednoltivých zväzkov SJA obsahujú mapy s lexikálno-slovotvornými a hláskoslovnými javmi (v budúcnosti sa predpokladá vydanie zväzkov, ktrých sa interpretujú javy z oblasti morfológie, syntaxe a sémantiky). V lexikálno-slovotvorných zväzkoch sa nárečový materiál interpretuje v určitých tematických okruhoch slov, v hláskoslovných zväzkoch na základe systémov zvukovej roviny jednotlivých slovanských jazaykov.

V súlade s dvoma sériami SJA vznikli aj dve sekcie Komisie SJA: lexikálno-slovotvorná a hláskoslovno-gramatická. Súčasťou organizačnej štruktúry SJA je aj podsekcia pre všeobecnú transkripciu, ktorej úlohou je príprava zovšeobecnujúcich východiskových podkladov na interpretáciu lexikálno slovotvorných javov, ktoré vývinom v jednotlivých slovanských jazykoch nadobudli odlišnú podobu. Nedávno vznikla aj počítačová (kybernetická) podsekcia SJA, ktorej úlohou je príprava elektronického spracovania Atlasu.